Standfordská univerzita robila výskum a zistila, že ľuďom, či už mužom alebo ženám sa znižuje IQ, keď sa snažia multitaskovať (vykonávame viac úloh naraz). Multitasking si práve ženy častokrát prisvojujú ako svoju prednosť. Vraj vieme robiť dve alebo niekoľko vecí naraz. Výskum dokázal, že multitasking neexistuje. Ženy len vedia jednoducho robiť veci a meniť úlohy rýchlejšie ako muži.

Tak, ako nevieme myslieť na dve veci či myšlienky naraz, tak nevieme ani robiť dve veci naraz. Len si to myslíme, lebo to robíme veľmi rýchlo. Nevšimli sme si, že v čase aj tak buď robíme jedno, alebo druhé. Nevieme však oboje robiť naplno a aj naraz, hoci zmena aktivity môže byť len v sekundách. Vieme medzi aktivitami vraj veľmi rýchlo prepínať. A tam nastáva ten problém. Výskum to neodporúča, lebo vraj z toho hlúpneme.

“Keď sme v situácii, keď k nám prichádzajú informácie z niekoľkých zdrojov z okolitého sveta alebo z našej pamäte, nedokážeme určiť a vybrať to, čo je skutočne relevantné pre náš súčasný cieľ.” hovorí profesor psychológie, pán Wagner, “Zlyhanie identifikácie priorít znamená, že ste boli spomalení týmito nepodstatnými informáciami.”

Keď multitaskujeme, vždy jedna činnosť trpí na úkor tej druhej. Ak napríklad pri varení telefonujete, tak sa nikdy naplno nesústredíte ani na telefonát, ani na varenie. Keď sa chcete sústrediť na to, čo hovoríte, na chvíľu prestanete s varením. A keď vám niečo prihára na sporáku, tak sa nesústredíte na rozhovor. Jedno ani druhé však nerobíte naplno, trvá to väčšinou dlhšie, alebo to ovplyvní výsledok, či už kvalitu konverzácie, alebo kvalitu varenia. A neužívate si to, lebo sa náhlite a iba bezmyšlienkovite určitú činnosť vykonávate. V konečnom dôsledku nám to trvá dlhšie a to ponáhľanie nám vytvára podvedomý stres. Iba jednu aktivitu totižto vieme robiť v jeden moment úplne na 100%. Každá z nás má takýchto príkladov v živote nesmierne veľa.

Nikdy sa neidentifikujte s vašimi myšlienkami a emóciami zlyhania, neúspechu alebo sklamania. Vy nie ste vaše myšlienky a emócie, ktoré v ten moment cítite. Iba ich sledujte, reflektujte a nechajte tieto ťaživé emócie a myšlienky viny, nedostatočnosti, hnevu, zlyhania iba tak sebou prejsť a vydýchnite ich von. Sledujte ich ako oblak na oblohe. Aj ten sa časom rozplynie. Vy nie ste oblak, vy nie ste tie ťaživé emócie a myšlienky, ktorými ste vyhodnotili vašu situáciu. Je to iba momentálna reakcia.

Ak sa s nimi identifikujete, tak sa limitujete a beriete si šance stať sa lepšími. Vy ste vy, nie ste vaše myšlienky a emócie. Tie iba cítite a myslíte a neustále sa menia. Staňte sa na chvíľu pozorovateľom toho, čo sa vo vás deje, nebuďte tým, iba to sledujte.

A aj keď sa vám niečo nepodarilo, nevyšlo to, tak to neznamená, že VY ste zlyhaním či neúspech. Neznamená to, že ste zlý alebo neúspešný človek. Vaša ľudská hodnota sa od toho neodvíja. Každý má právo pochybiť, pomýliť sa a zlyhať. Je to ľudské. Urobte všetko potrebné na nápravu. Aj dobrí ľudia robia chyby.

Keď sa ocitnete v situácii, ktorú vaša myseľ vyhodnotí ako zlyhanie a neúspech, tak buďte k sebe radikálne úprimní. Nesnažte sa sami pred sebou vyzerať lepšie alebo viniť iných či si nahovárať, že je to inak. Zlyhaním nie je uvidieť pravdu a súčasnú situáciu. Prijať svoju situáciu a konanie, či už sa vám to páči alebo nie, je prvý krok k posunu vpred a lepšiemu pocitu. Prijmite to, čo sa stalo a výsledok, ktorý máte. Nebojujte s tým, neklamte si, nenahovárajte si, že je to lepšie, ako to v skutočnosti je. Podstatné je vidieť pravdu, lebo tam nájdete odpovede a oslobodenie. Znovu raz, vy ako človek nie ste zlý či neúspešný, príjmite to, že ste robili to najlepšie, čo ste vedeli.

Ak sa vám článok, páčil, zdieľajte ho ďalej. Ďakujem!

Katarína Zacharová